Ivan Ribar: Rozdźěl mjazy wersijami
Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
SKeine Bearbeitungszusammenfassung |
S pśedsedaŕ -> pśedsedarjom ako pjakaŕ -> pjakarjom |
||
Rědka 3: | Rědka 3: | ||
Dr. '''Ivan Ribar''' (* [[21. januara]] [[1881]] we Vukmaniću w źinsajšnej [[Chorwatska|Chorwatskej]]; † [[11. junija]] [[1968]] w [[Zagreb|Zagrebju]]) jo był chorwatski politikaŕ a prědny prezident socialistiskeje [[Jugosłowjańska|Jugosłowjańskeje]]. |
Dr. '''Ivan Ribar''' (* [[21. januara]] [[1881]] we Vukmaniću w źinsajšnej [[Chorwatska|Chorwatskej]]; † [[11. junija]] [[1968]] w [[Zagreb|Zagrebju]]) jo był chorwatski politikaŕ a prědny prezident socialistiskeje [[Jugosłowjańska|Jugosłowjańskeje]]. |
||
Ivan Ribar jo se naroźił tegdy k [[Awstrisko-Hungorska|Awstrisko-Hungorskej]] słušajucej Chorwatskej. Wót 1920 do 1922 jo był z |
Ivan Ribar jo se naroźił tegdy k [[Awstrisko-Hungorska|Awstrisko-Hungorskej]] słušajucej Chorwatskej. Wót 1920 do 1922 jo był z pśedsedarjom Skupštiny, sejma Kralojstwa Słowjeńcow, Chorwatow a Serbow. Wót 1937 jo był z głownikom Demokratiskeje strony. Za cas [[Druga swětowa wójna|drugeje swětoweje wójny]] jo wójował gromaźe z komunistiskimi partizanami [[Josip Broz Tito|Josipa Broza]] pśeśiwo [[Nimska|nimskim]], [[Italska|italskim]] a kraloswěrnym serbiskim wójskam. Pó dobyśu pśeśiwo fašizmoju jo był mjaz 1945 a 1953 z prědnym prezidentom socialistiskeje [[Jugosłowjańska|Jugosłowjańskeje]]. |
||
{{DEFAULTSORT:Ribar, Ivan}} |
{{DEFAULTSORT:Ribar, Ivan}} |
Aktualna wersija wót 17. januara 2021, 11:05
Dr. Ivan Ribar (* 21. januara 1881 we Vukmaniću w źinsajšnej Chorwatskej; † 11. junija 1968 w Zagrebju) jo był chorwatski politikaŕ a prědny prezident socialistiskeje Jugosłowjańskeje.
Ivan Ribar jo se naroźił tegdy k Awstrisko-Hungorskej słušajucej Chorwatskej. Wót 1920 do 1922 jo był z pśedsedarjom Skupštiny, sejma Kralojstwa Słowjeńcow, Chorwatow a Serbow. Wót 1937 jo był z głownikom Demokratiskeje strony. Za cas drugeje swětoweje wójny jo wójował gromaźe z komunistiskimi partizanami Josipa Broza pśeśiwo nimskim, italskim a kraloswěrnym serbiskim wójskam. Pó dobyśu pśeśiwo fašizmoju jo był mjaz 1945 a 1953 z prědnym prezidentom socialistiskeje Jugosłowjańskeje.