K wobsahej skočić

Mandlowe wjelkowe mloko

Z Wikipedije
Mandlowe wjelkowe mloko
Mandlowe wjelkowe mloko (Euphorbia amygdaloides)
systematika
Domena Eukaryoty
Swět Rostlinstwo
  Rosidy
Eurosidy I
pórěd: (Malpighiales)
swójźba: Wjelkomlokowe rostliny (Euphorbiaceae)
rod: Wjelkowe mloko[1] (Euphorbia)
družyna: Mandlowe wjelkowe mloko
wědomnostne mě
Euphorbia amygdaloides
L.
Wobźěłaś
p  d  w
Gadowata družyna

Mandlowe wjelkowe mloko (Euphorbia amygdaloides) jo rostlina ze swójźby wjelkomlokowych rostlinow (Euphorbiaceae).

Mandlowe wjelkowe mloko jo trajne zele, kótarež dośěgnjo wusokosć wót 30 až do 60 (70) cm. Ma wjele njekwiśecych, gusto łopjenatych kijaškow. Wóni wódrjewje, njasu gropne łopjena a w slědujucym lěśe kwiśece kijaški wubijaju. Rostlina wopśimjejo běłu mězgu a jo zymje pśetrajuca.

Měnjate, w zymje zelene łopjena su jajko-lancetojte, kóžane, cełokšomne a dośěgnu dłujkosć wót 3 až do 6 cm. Pśezymujuce łopjena su śamnozelene, pózdźej brune a dośěgnu dłujkosć wót 3 až do 7 cm.

Kwiśo wót apryla až do maja (junija). Kwiśonkowe stołki su pózdatne wokołki z pěś až źewjeś promjenjami. Załzy pśikšywnego keluška su cerwjene abo žołte a maju formu połmjaseca. Wobej wusokej łopjeńce stej ku kulowatemu łopjeńku zrosćonej.

Rosćo w zelišćatych lěsach. Ma lubjej kalkate zemje.

Rostlina jo w srjejźnej a pódpołdnjowej Europje ale teke w Małkej Aziji rozšyrjona.

  • E. amygdaloides var. robbiae (syn. E. robbiae) njaso na kóńcykach pšuśikow śamnozelene łopjena a kulojte kwiśonkowe stołki z swětłozelenymi wusokimi łopjeńkami.
  • Sorta 'Rubra' njaso swětłozeleny, wjelgin burgunder-cerwjenje woběžany list a gadzelene wusoke łopjeńka.
  1. Natur und Text, Rangsdorf 2011, b. 191 a 192 (ale za družynje Euphorbia cyparissia a Euphorbia helioscopia).
Commons
Commons