Bramborska
Z Wikipedije
| Toś ten nastawk z temu Zwězkowy kraj jo pó lema na drugi nastawk pódobny. Drugi lema Branibor ma temu město. |
| Wopon | Chórgoj |
| Zakładne daty | |
|---|---|
| stolica | Podstupim (něm.: Potsdam) |
| pśestrěń | 29.478,63 km² |
| ludnosć | 2.551.000 (31. awgusta 2006) |
| gustosć wobydlenja | 87/km² |
| dług | 16,4 Mrd. € (2004) |
| dług na wobydlerja | 6.640 € (kónc 2005) |
| oficielne websedło | www.brandenburg.de |
| Politika | |
| ministarski prezident | Matthias Platzeck (SPD) (wót 27. junija 2002) |
| kněžecej stronje | CDU a SPD |
| strony w parlamenśe (88 městnow) |
SPD 33 |
| slědne wólby | 19. septembera 2004 |
| pśiduce wólby | nazyma 2009 |
| reprezentanty w Zwězkowej raźe |
4 |
| kórta | |
Bramborska (nim. Brandenburg, gs. Braniborska) jo zwězkowy kraj Zwězkoweje republiki Nimska. Głowne město jo Podstupim.
Wopśimjeśe |
Geografija
Bramborska ma granicy z Mecklenburgskeju-Pśedpomorskeju, Barlinjom, Dolnosakskeju, Pólskeju, Saksko-Anhaltskeju a Sakskeju.
Politika a krajny sejm
- Wuzwólowanje do krajnego sejma, september 2004.
| strona | 1999 | 2004 | floskla | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| % | S | % | S | % | S | |
| SPD | 39.3 | 37 | 31.9 | 33 | -7.4 | -4 |
| PDS | 23.3 | 22 | 28.0 | 29 | +4.7 | +7 |
| CDU | 26.6 | 25 | 19.4 | 20 | -7.2 | -5 |
| DVU | 5.3 | 5 | 6.1 | 6 | +0.8 | +1 |
| drugi | 5.5 | 0 | 14.6 | 0 | +9.1 | ±0 |
Ministarske prezidenty
- 1947–1949: Karl Steinhoff (SED)
- 1949–1952: Rudolf Jahn (SED)
- 1952–1990, TDR wobcerka.
- 1990–2002: Manfred Stolpe (SPD)
- z 2002: Matthias Platzeck (SPD)
Nakrajny a wokrejsne města
(wokrejs Podstupim-Srjejźomark)
| nr | wokrejsa | wopon | wokrejsne město | znamje za awta |
|---|---|---|---|---|
| 1 | Landkreis Barnim wokrejs Barnim |
Eberswalde | BAR | |
| 2 | Landkreis Dahme-Spreewald wokrejs Damna-Błota |
Lübben (Spreewald) Lubin (Błota) |
LDS | |
| 3 | Landkreis Elbe-Elster wokrejs Łobjo-Halštrow |
Herzberg (Elster) Rogań (Halštrow) |
EE | |
| 4 | Landkreis Havelland wokrejs Habolojski kraj |
Rathenow Ratnów |
HVL | |
| 5 | Landkreis Märkisch-Oderland wokrejs Markojski Odriny kraj |
Seelow Selow |
MOL | |
| 6 | Landkreis Oberhavel wokrejs Górne Haboła |
Oranienburg Bóźow |
OHV | |
| 7 | Landkreis Oberspreewald-Lausitz wokrejs Górne Błota-Łužyca wokrjes Hornjo Błota-Łužica |
Senftenberg Zły Komorow |
OSL | |
| 8 | Landkreis Oder-Spree wokrejs Odra-Sprjewja |
Beeskow Bezkow |
LOS | |
| 9 | Landkreis Ostprignitz-Ruppin wokrejs Pódzajtše Přignica-Rubyń |
Neuruppin Nowe Rubyń |
OPR | |
| 10 | Landkreis Potsdam-Mittelmark wokrejs Podstupim-Srjejźomark |
Belzig Belźik |
PM | |
| 11 | Landkreis Prignitz wokrejs Přignica |
Perleberg Perlebrak |
PR | |
| 12 | Landkreis Spree-Neiße wokrejs Sprjewja-Nysa |
Forst (Lausitz) Baršć (Łužyca) |
SPN | |
| 13 | Landkreis Teltow-Fläming wokrejs Teltow-Flaming (wokrejs Teltow-Włamin) |
Luckenwalde Łukojce |
TF | |
| 14 | Landkreis Uckermark wokrejs Ukromark |
Prenzlau Pruźlow |
UM |
| nr | bźezwokrejsne města | wopon | znamje za awta |
|---|---|---|---|
| 1. | Potsdam Pódstupim |
P | |
| 2. | Cottbus Chóśebuz |
CB | |
| 3. | Brandenburg an der Havel Braniboŕ pśi Habołu |
BRB |
Serbske regiony w Bramborskej
Serbske regiony w Bramborskej su: Dolna Łužyca, mały źěl Górneje Łužycy, a teke Rólańska góla (nim.: Ruhlander Heide) pla Złego Komorowa a Kamjenca.
- Regiony, w kótarychž bydli serbska mjeńšyna
wokrejs Damna-Błota; wokrejs Łobjo-Halštrow; wokrejs Markojski Odriny kraj; wokrejs Gorne Błota-Łužyca; wokrejs Odra-Sprjewja; wokrejs Sprjewja-Nysa; wokrejs Telto-Flaming a město Chośebuz.
Města a wjelike gmejny
|
|
Wobraze Bramborskeje
|
Měsćańske wrota w Jüterbogu. |
Carny Hałštrow pla Rólanow |
Eksterne wótkaze
Baden-Würtembergska | Barliń | Bayerska | Bramborska | Brema | Dolnosakska | Durinska | Hamburg | Hesseńska | Mecklenburgska-Pśedpomorska | Nordrhein-Westfalska | Rheinland-Pfalcojska | Saarlandska | Sakska | Sakska-Anhaltska | Šleswig-Holštejnska
1952 k Baden-Würtembergskej fuzionowali: Südbaden | Württemberg-Baden | Württemberg-Hohenzollern
