Tadžikistan
Z Wikipedije
| ҷумҳурии Тоҷикистон Džumhuriji Todžikiston Republika Tadžikistan |
||
| wopon | chórgoj | |
|---|---|---|
|
wuzwólone gronko: - |
||
| geografiske połoženje | ||
| zakładne daty | ||
| oficielna rěc: | tadžiska | |
| stolica: | Dušanbe | |
| głowny reprezentant stata: | prezident Emomali Rachmonow | |
| šef kněžarstwa: | premierminister Akił Akiłow | |
| płoń: | 143 100 km² | |
| wobydlarje: | 6 863 752 2005 | |
| gustosć ludnosći: | 48 wobydlarjow/km² | |
| pjenjeze: | somoni | |
| casowa cona: | UTC+5 | |
| narodna hymna: | Суруди миллӣ | |
| znamje za wósobowe awta: | TJ | |
| internetowa domena: | .tj | |
| telefonowe pśedwólenje: | +992 | |
| kórta | ||
![]() |
||
Tadžikistan (tadž. Тоҷикистон تاجکستان) jo kraj w srjeźnej Aziskej.
[wobźěłaś] Geografija
Tadžikistan ma granicu z Afganistanom, Chinskeju, Kirgiziskeju a Uzbekskeju. To jo jadnučki stat z ruskeje Turskestanskeje w kótaremž se powěda nic turkojska, ale tadžiska, irańska rěc.
[wobźěłaś] Stawizny
Samanidy
Prědna statna struktura Tadžikow jo kejžorstwo Samanidow (875—999) ze stolicu Buchara. Załožaŕ kejžorstwa jo był Ismoïl Somoni, po kótaremž jo tadžikska minca pomjenjona.
Armeńska | Azerbajdžan | Běłoruska | Kazachstan | Kirgiziska | Moldawska | Rusojska | Tadžikistan | Turkmeńska | Ukraina | Usbekska
