Mecklenburgska-Pśedpomorska
Z Wikipedije
| Wopon | Chórgoj |
| Zakładne daty | |
|---|---|
| stolica | Schwerin |
| pśestrěń | 23.174,17 km² (6.) |
| ludnosć | 1.699.422 (14.) (31. Juli 2006) |
| gustosć wobydlenja | 73 wob. na km² (16.) |
| oficielne websedło | www.m-v.de/ |
| Politika | |
| ministarski prezident | Dr. Erwin Sellering (SPD)
(wót 6. oktobra 2008) |
| kněžecej stronje | SPD a CDU |
| strony w parlamenśe | SPD 23, CDU 22, Linke.PDS 13, FDP 7, NPD 6 |
| slědne wólby | 17. septembra 2006 |
| pśiduce wólby | 2011 |
| reprezentanty w Zwězkowej raźe |
3 |
| kórta | |
Mecklenburgska-Pśedpomorska (nim. Mecklenburg-Vorpommern; dolnonimski. Mäkelborg-Vörpommern) jo zwězkowy kraj Zwězkoweje republiki Nimska.
Wopśimjeśe |
Geografija
Pśibaltiska (baltiska kupa)
Ekonomija
Stawizny
Mecklenburgska-Pśedpomorska jo wobstojała z dweju historiskich krajow Mecklenburgskeje a Pśedpomorskeje.
Nejwětše města
- Góra (Rujana); nim. Bergen (Rügen)
- Gryfia; nim. Greifswald
- Nakło; nim. Anklam
- Nowy Branibor; nim. Neubrandenburg
- Roztok; nim. Rostock
- Šypow; nim. Stralsund
- Wyšomir; nim. Wismar
- Zwěrin*; nim. Schwerin
Eksterne wótkaze
Baden-Würtembergska | Barliń | Bayerska | Bramborska | Brema | Dolnosakska | Durinska | Hamburg | Hesseńska | Mecklenburgska-Pśedpomorska | Nordrhein-Westfalska | Rheinland-Pfalcojska | Saarlandska | Sakska | Sakska-Anhaltska | Šleswig-Holštejnska
1952 k Baden-Würtembergskej fuzionowali: Südbaden | Württemberg-Baden | Württemberg-Hohenzollern